ROMAN MENY's

Tento clánok je pre PRIEVAN, ktorý ako jediný okrem autora vlastní práva na jeho zverejnenie. Autor oprávnuje PRIEVAN uskutocnit drobné úpravy v zmysle správnosti gramatiky a syntaxe za predpokladu ponechania povodného spôsobu podania clánku a jeho myšlienok.

Ked sme sa s Andreou minulý rok dozvedeli, ze existuje vo Viedni kultúrne zastúpenie Slovákov, az nás zahrialo pri srdci. O nicom takom sme nevedeli, napriek tomu, ze sme tu uz dlhšie a napokon i Slováci. Co tak, mat tu zastúpenie nás študákov? Nie, nie, to znie príliš formálne. Stretávky? A kto by to stále organizoval? Rozbehnút pravidelné stretávky? To je ono! Na pravidelnú stretávku príde kazdý, ked bude mat cas a organizacná zlozka tiez temer odpadá pri istom stupni samoregulácie.

Po dlhom odkladaní sme teda po lete zacali. Polietali sme si trošku po konzulátoch a ambasádach, nez sa nám podarilo dohodnút si stretnutie s jednou s najzaneprázdnenejších zien slovenského reprezentantsva vo Viedni, slovenskou kultúrnou atašé a riaditelkou Kultúrneho inštitútu, Dr. Oravcovou. Vysvetlila nám, ze nie sme prví, ktorí za nou idú s prosbou o poskytnutie priestorov inštitútu na stretávky študentov. Vzala nás so správnou dávkou pesimizmu, lebo nie raz sa uz stretla s podobnými nápadmi, ktoré nakoniec nikdy neboli zrealizované. Mi, "mladí bezproblémoví študenti, ktorím je svet gombickou", ako sama povedala, sme do nej húdli všetky tie jedinecné prílezitosti a výhody týchto stretávok. Dátum bol na svete, Kultúrny inštitút rezervovaný, a oznámenia rozoslané, ci uz poštou, telonicky, osobne, alebo e-mailom (cítaj: ííííí mej loum).

Stretnutie sa, in grossem und ganzem, vydarilo. Stretli sme sa. Síce prišlo okolo desat z mozno stovky pozvaných, príjemne sme si posedeli, podelili sa o skúsenosti, vymenili názory a vypoculi si dokonca i obsiahle predstavenie inštitútu jedným z jeho stálych pracovníkov. A stretávky boli otvorené. Náš e-mail bol zároven otvorený pre názory a hlavne návrhy pre budúce stretnutia, ich náplne a ciele.

Dalšie stretnutie uz nebolo ziadnym úvodom, bezalo plnou parou! Tazko opísat jeho úspech, ved prišlo ... Nie, nie, bohuzial. Neprišlo. Neprišiel uz nikto. Ved nedávajú ani freies Bier, ani ochutnávku vína, a vôbec, povie mi niekto ešte aký je z toho zisk?

Jeden clovek však predsa prišiel, nebol to však nikto z pozvaných. Pocul o slovenskom inštitúte a ked sa tam zastavil, povedali mu o našich "pravidelných" stretávkach, tak prišiel. Velmi fajn, lebo zhodou okolností to bol clovek príjemný na sluch. Študent vysokej muziky vo Viedni, ako donedávna náš Durifác, pripravil spolu so svojimi spoluziakmi na dalšiu stretávku matiné komornej hudby. Na slovo vzatý "kultúrny program", spojený s vtedajšou výstavou popredných slovenských karikaturistov.

Hned sme sa dali do organizovania dalšieho stretnutia. To posledné bolo predsa pred skúškami, takze bolo pochopitelné, ze nikto nemohol príst. To tretie malo uz aj úroven pre tých nárocnejších. Konal sa velmi kvalitný koncert pre klarinet, fagot, flautu a iné nástroje, ktorý bol urcite pre uši a nervové ústrojenstvo prospešnejší ako, povedzme, pocúvanie FUN, alebo uz ani nehovoriac ktorejkolvek z rakúskych staníc. Vystavovali sa diela popredných slovenských karikaturistov, umelcov známych i vo svete a nakoniec boli vianoce a kto by sa po príjemnom posedení pri hudbe, nešiel s radostou prejst po vianocnej viedni v kruhu priatelov a "rodákov" zo Slovenska.

Stretnutie vyšlo. Hudba bola výborná, diela umelcov zaujímavé, a vianocná prechádzka o to romantickejšia, ze si ju urobili iba tí co boli na stretávke, cize on a ona, ja a Andrejka ako správny zalúbený párik po snehom postriebrenom Grabene krízom k vianocnému trhu pred radnicou.

Ako som slúbil na prvom stretnutí, pripravil som spolu s Andreou na zaciatku roka i stránku na sieti pre slovenských študákov. http://www.wu-wien.ac.at/groups/slowakei je základom, ked chcete, väcšieho projektu. Vdaka patrí aj centru infomatiky na Wirtschaftsuni, ktoré nám rezervovalo miesto na serveri pre tento projekt. Stránka moze slúzit najrozlicnejším informacným zámerom, zatial však od skonštruovania jej základnej štruktúry, nebolo nic pridané ani obnovené. To co tam je, však zobralo pár dní práce a vybavovania. Naplnat stránku však odmietam samostatne, je to stránka nás všetkých. Napokon na vlastné nápady mám svoju stránku a tú som pre nedostatok casu neaktualizoval ani sa nepamätám.

Mnohokrát vídame ako si malé skupinky ludí, ktorých spája na povrchu iba formálne kritérium, pomáhajú. Obdivujeme, závidíme, ba niekedy aj nenávidíme ich súdrznost. Nás nactiutrhacov a povalacov (xxxpridaj vhodnu kombinaciu PRIEVANxxx) spájajú podobné problémy, casto i záujmy spojené ci uz s pobytom, alebo štúdiom v Rakúsku. Boli stretávky skutocne len zabitá myšlienka?

Roman
kritik: Andrea, súhlasí s clánkom na takmer 100%